Začiatkom januára 2026 otriasla automobilovým svetom správa o prelome, na ktorý sa čakalo desaťročia. Fínsky startup Donut Lab, technologický spinoff výrobcu motocyklov Verge Motorcycles, na veľtrhu CES oznámil, že jeho akumulátor bez kvapalného elektrolytu je pripravený na sériovú výrobu. Sľuby o nabití za 5 minút a životnosti 100-tisíc cyklov však po počiatočnom nadšení vystriedala vlna tvrdej kritiky a podozrení, že namiesto energetickej revolúcie ide o precízne pripravenú marketingovú bublinu.
Prvá zásadná rana pre dôveryhodnosť fínskeho startupu prišla z Číny, ktorá v súčasnosti kontroluje väčšinu svetového trhu s batériami, píše portál CarNewsChina. Predseda predstavenstva spoločnosti Svolt Energy Technology Yang Hongxin v rozhovore pre čínske médiá otvorene vyhlásil, že ide o podvod. Podľa jeho slov takáto batéria v reálnom svete neexistuje, pretože všetky uvádzané parametre sú v priamom vedeckom rozpore. Hongxin narážal najmä na fakt, že extrémne vysoká energetická hustota 400 Wh/kg sa v súčasnosti prakticky vylučuje s takmer nekonečnou životnosťou (spomínaných 100-tisíc nabíjacích cyklov).
Odborníci z brandže upozorňujú, že zatiaľ čo svetoví lídri ako CATL alebo Toyota investujú miliardy dolárov do vývoja a masovú výrobu pevných batérií odhadujú najskôr na roky 2027 až 2030, Donut Lab tvrdí, že už disponuje výrobnými kapacitami na úrovni gigawatthodín. Spoločnosť konkrétne uvádza aktuálnu kapacitu približne 1 GWh s plánom navýšenia na 20 až 30 GWh už začiatkom budúceho roka.
Nedôveru zvyšuje aj fakt, že spoločnosť odmieta zverejniť akékoľvek odborné štúdie či patenty na svoje kľúčové technológie, pričom sa odvoláva na ochranu duševného vlastníctva. Tento prístup je v prísne vedeckom prostredí vývoja článkov mimoriadne neobvyklý a podľa čínskych konkurentov slúži len na zakrytie technickej prázdnoty.
Donut Lab navyše tvrdí, že ich batéria neobsahuje lítium ani prvky vzácnych zemín, využíva úplne odlišný technologický princíp než tradičné pevné batérie a jej cena má byť porovnateľná s dnešnými LFP článkami.
Startup prezentoval svoju technológiu na veľtrhu CES 2026, kde oznámil, že batéria sa dokáže nabiť na 100 % za 5 minút bez potreby obmedzenia nabíjania na 80 %, má si udržať viac než 99 % kapacity v teplotnom rozsahu od –30 °C do 100 °C a podľa vlastných tvrdení vstupuje do fázy komerčného overovania. Podľa metodiky hodnotenia technologickej pripravenosti však v súčasnosti žiadna spoločnosť nedosiahla plne komerčné nasadenie akumulátora s pevným elektrolytom.
Pre porovnanie, Svolt len nedávno dokončil vývoj prvej generácie polopevnej (liquid–solid) batérie s energetickou hustotou 270 Wh/kg, pričom masová výroba je plánovaná na rok 2026. Druhá generácia s cieľom 400 Wh/kg je zatiaľ vo vývoji.
Nejednoznačné výsledky fínskeho výskumného centra
V snahe odraziť narastajúci skepticizmus sa Donut Lab rozhodol pre nezávislé overenie v štátnom výskumnom centre VTT Technical Research Centre of Finland. Oficiálne výsledky zverejnené 23. februára 2026 potvrdili, že jeden testovací článok sa skutočne dokázal nabiť na 80 % kapacity za približne 4,5 minúty. Plné nabitie trvalo niečo vyše siedmich minút. Tento výkon zodpovedá takzvanému “C-rate” na úrovni 11C, píše TopGear.
V technickej terminológii hodnota C-rate definuje rýchlosť nabíjania vzhľadom na kapacitu batérie, teda čas, za ktorý sa článok nabije z nuly na 100 % počas jednej hodiny. Kým bežné lítium-iónové batérie v elektromobiloch pracujú pri 1C až 3C s aktívnym chladením, hodnota 11C predstavuje extrémne vysoké zaťaženie materiálu.
Testovaný článok bol overovaný pri rýchlostiach 1C, 5C aj 11C a v dvoch konfiguráciách pasívneho chladenia – medzi dvoma ľahko stlačenými hliníkovými chladiacimi doskami alebo iba s jednou spodnou doskou. Donut zároveň tvrdí, že ich batéria nevyžaduje vysoký kompresný tlak ani rozsiahle chladenie, na rozdiel od iných solid-state riešení.
Hoci sa táto správa na prvý pohľad zdá ako víťazstvo startupu, detailnejšia analýza odhaľuje vážne limity. Test sa totiž uskutočnil na izolovanom článku v laboratórnych podmienkach a ako priznáva samotná spoločnosť, “priamo nesimuluje správanie článku v batériovom module”.
Pri takomto drastickom tempe nabíjania vzniká značné množstvo tepla, pričom škálovanie z jedného článku na kompletný batériový modul predstavuje zásadnú technickú výzvu. Správa sa pritom zameriavala výlučne na rýchlosť nabíjania a nijako nepotvrdila sľubovanú energetickú hustotu 400 Wh/kg ani deklarovanú životnosť 100-tisíc cyklov.
Tieň minulosti a syndróm falošného vizionára
Najviac znepokojujúcim prvkom celého príbehu je postava šéfa spoločnosti Marka Lehtimäkiho, ktorý má podľa kritikov za sebou históriu odvážnych, no nedostatočne podložených technologických tvrdení. Len minulý rok propagoval projekt Asinoid, ktorý označoval za prvú skutočnú umelú inteligenciu s „vlastným životom“ a syntetickou neuroplasticitou. Tento projekt sa však nikdy nepreukázal funkčným produktom a podľa kritikov išlo skôr o tzv. “vaporware”, čo je v podstate produkt, ktorý existuje len v marketingových prezentáciách, no v praxi nefunguje.
Na tieto súvislosti upozornil aj známy vedecký skeptik a neurológ na Yalovej univerzite Steven Novella. Vo svojom blogu NeuroLogica prirovnal situáciu okolo Donut Lab k prípadu spoločnosti Theranos, ktorá sľubovala revolučnú diagnostiku z jednej kvapky krvi, no jej technológia sa ukázala ako nefunkčná.
Novella poukázal najmä na to, že podľa verejne dostupného zoznamu zamestnancov má firma len jediného technického experta, pričom zvyšok tímu tvoria pracovníci v oblasti marketingu a manažmentu. Predstava, že by takto malý tím dokázal predstihnúť globálnych výrobcov batérií s tisíckami výskumníkov a rozpočtom niekoľko miliárd podľa neho naráža na hranicu logiky.
Pochybnosti vyvolalo aj vystúpenie spoločnosti na veľtrhu CES, kde firma namiesto prezentácie funkčného článku ukázala iba prázdny obal batérie. Ako Novella poznamenal, buď išlo o mimoriadne nešťastné marketingové rozhodnutie, alebo firma v tom čase nemala k dispozícii reálne funkčný produkt.
Aktuálny vývoj naznačuje, že hoci technológia batérií s pevným elektrolytom je perspektívna a pravdepodobne bude hrať významnú úlohu v budúcnosti elektromobility, jej komerčné nasadenie si môže vyžadovať ešte roky vývoja.
